Nevyžiadaná pošta...

Autor: Michaela Cibiriová | 27.1.2006 o 18:10 | Karma článku: 10,88 | Prečítané:  11940x

Dostali ste už poštou tovar, ktorý ste si neobjednali a ešte k tomu Vás žiadali, aby ste zaň zaplatili? Ja áno. Pred Vianocami mi prišla obálka, v ktorej boli Vianočné pohľadnice, kalendár, kartičky na venovanie...

Neviem, odkiaľ berú rôzne organizácie presné adresy občanov, ale v tomto prípade mi to nevadilo, dokonca som sa potešila.
Odosielateľom bolo „Nakladateľstvo umelcov maľujúcich ústami a nohami“. Je to svojpomocná organizácia, ktorú založil v roku 1956 Erich Stegmann. Pozostáva z telesne ťažko postihnutých ľudí, jej členovia sú umelci maľujúci ústami a nohami, ktorí dostali od tejto organizácie príležitosť postarať sa o vlastné živobytie a získať osobnú nezávislosť.
Pohľadnice aj kartičky boli veľmi pekné. Veď posúďte sami, tu sú:

Iwao Adachi, maľované ústami: "Zimné radovánky"

Tom Yendell, maľované nohami: "Traja králi"


Christos Baibas, maľované ústami: "Vianočné motívy"

Janka Perháčová, maľované nohami: "Snehuliak"

Kartičky na venovanie:


V liste bolo uvedené: „Dovoľujeme si Vás upozorniť, že sa na Vás nevzťahuje povinnosť zaplatiť, prípadne vrátiť zaslaný tovar. Priložený poštový peňažný poukaz je určený na príspevok.“ Bola priložená aj objednávka (na pohľadnice, rozprávkové knihy alebo ozdobný baliaci papier...), ak by som si chcela objednať ešte niečo z ich ďalšej tvorby.
Obdivujem týchto človiečikov, ako dokážu tak krásne maľovať, hoci v dôsledku choroby, nehody alebo vrodenej chyby nemôžu pri tom používať ruky ako my ostatní. Príroda im ubrala na telesnej krásne, ale vynahradila im to inými darmi. Hoci sú
postihnutí, nevzdávajú sa, nenadávajú na život, ale snažia sa z neho vyťažiť to dobré, snažia sa o nezávislosť. Týmto ľuďom veľmi rada prispejem aj niečo navyše, pretože si myslím, že ich prácu, tvorivosť a snahu treba oceniť.  


V našom hlavnom meste som objavila malý podnik, v ktorom pracujú
postihnutí. Človek sa tam cíti veľmi príjemne. Z čašníkov, ktorí tam pracujú, žiari vždy dobrota, úsmev, srdečnosť a ochota. Je na nich vidieť, že svoju prácu robia s radosťou. Možno by niekomu pripadali trochu nemotorní a pomalí, ale na mňa to pôsobí veľmi milo.
Je tam možnosť zakúpiť rôzne darčekové predmety, ktoré vyrobili
postihnutí a musím povedať, že tie veci sú fakt krásne. Keď idem okolo a mám čas, s radosťou sa tam zastavím. Keď už naše hlavné mesto patrí medzi tie drahšie a keď už mám zaplatiť za horúcu čokoládu 40-50 Sk, tak to radšej venujem práve týmto postihnutým. Zaslúžia si to.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Šachy pri mrakodrape Eurovea. Za komplexom sa objavil fond Poštovej banky

V pozadí očakávaného projektu sa udiali podstatné zmeny.

Stĺpček šéfredaktorky

Prečo si priznávajú právo na odpoveď namiesto toho, aby chránili novinárov

Politik nemá médiá kontrolovať.


Už ste čítali?